juek

Kolesá novučičkej kolobežky svištia po parkovej cestičke. Tvár jej riadiča, asi päťročného  chlapčaťa priam žiari hrdosťou. Zabrzdí až na konci aleje, tam, kde park hraničí s obytným domom. V jednom z jeho prízemných okien je opretý chlapec  asi rovnakého veku a sleduje kolobežku s jej hrdým majiteľom, Ten neodolá, jediným odrazením sa priblíži k oknu a vyhlási:

Ja mám novú kolobežku!

Chlapec v okne spustí opovržlivo kútiky úst a pomedzi  zuby poznamená:

To je toho! Ja mám  bicykel!

Kolobežkár sa nadýchne aby ho zavolal von bicyklovať sa, ale vtom si uvedomí, že bicyklixta je viac, ako kolobežkár, jeho prednosť by utrpela a preto kontruje:

            Ale ten je tvojho tatkov. Videl som, ako ti ho požičal a ty si sa na ňom vozil.

Súper sa nehodlá vzdať:

            Už je môj, dal mi ho, lebo tatko má nový.              

Nuž to je argument, na ktorý ťažko nájsť odpoveď, tak kolobežkár sa obráti  a vracia sa odkiaľ prišiel. Po niekoľkých metroch sa zastaví, obráti a vráti sa:

            A môj tatko si kúpi auto!

To vyhlásenie trochu otrasie istotou poslucháča:

            Kúpi, áno, až naprší a nebude blato!

            A veru kúpi!

            A nekúpi!

            A kúpi!

            A nekúpi!

            A veru kúpi, kúpi, kúpi!!

Treba zmeniť taktiku, trochu irónie nezaškodí:

            Áno, kúpi a aké?

Otázka trochu zaskočí spolumajiteľa auta in spe, rýchlosť a razantnosť dialogu mu nedala možnosť domyslieť si podrobnosti:

            Nó… Škodovku…

            Ha… Škodovku! Aj to je auto? Môj tatko si kúpi Fiatku!

            Takú malú, prťatú, čo jej robia v telke reklamu!

            Nie, nie, ja som sa pomýlil. Volksíka!

            A môj si kôpi Volváča!

            A môj si kúpi Audinu!

            A môj si kúpi Méďu!

            Méďa…? Čo je to?

            Predsa M e r c e d e s, ty trtko!

            Mercedes, Mercedes… no môj si kúpi… Amerikána… Jeepa!

Znalosti luxusnejších autoznačiek u oboch kontrahentov končia, nastáva chvíľa ticha.

Napätie sa však dá krájať. Nerealitu použitých argumentov si kolobežka uvedomuje, tak preberá iniciatívu v pravdepodobnejších rozmeroch:

            Môj tatko hrá basketbal, má skoro 190 centimetrov!

            Môj je väčší!

            Môj tatko je veľký pán!

            Môj je ešte väčší!!

Spásonosný nápad kolobežkára, ktorý vari víťazne ukončí debatu:

            Môj tatko je hlupák…

            Môj ja najväčší!!!

Chlapec v okne si uvedomuje zmysel svojho vyhlásenia, ale možnosť ďašieho tromfu neprichádza.Víťazný úsmev rozjasní tvár  súpera.

            No ako myslíš!

Kolobežka sa pomaličky obráti a po poriadnom odraze sa svišťanie pneumatík vzďaluje.