Môj tatko je väčší…

13. augusta 2011, juek, Nezaradené

Kolesá novučičkej kolobežky svištia po parkovej cestičke. Tvár jej riadiča, asi päťročného  chlapčaťa priam žiari hrdosťou. Zabrzdí až na konci aleje, tam, kde park hraničí s obytným domom. V jednom z jeho prízemných okien je opretý chlapec  asi rovnakého veku a sleduje kolobežku s jej hrdým majiteľom, Ten neodolá, jediným odrazením sa priblíži k oknu a vyhlási:

Ja mám novú kolobežku!

Chlapec v okne spustí opovržlivo kútiky úst a pomedzi  zuby poznamená:

To je toho! Ja mám  bicykel!

Kolobežkár sa nadýchne aby ho zavolal von bicyklovať sa, ale vtom si uvedomí, že bicyklixta je viac, ako kolobežkár, jeho prednosť by utrpela a preto kontruje:

            Ale ten je tvojho tatkov. Videl som, ako ti ho požičal a ty si sa na ňom vozil.

Súper sa nehodlá vzdať:

            Už je môj, dal mi ho, lebo tatko má nový.              

Nuž to je argument, na ktorý ťažko nájsť odpoveď, tak kolobežkár sa obráti  a vracia sa odkiaľ prišiel. Po niekoľkých metroch sa zastaví, obráti a vráti sa:

            A môj tatko si kúpi auto!

To vyhlásenie trochu otrasie istotou poslucháča:

            Kúpi, áno, až naprší a nebude blato!

            A veru kúpi!

            A nekúpi!

            A kúpi!

            A nekúpi!

            A veru kúpi, kúpi, kúpi!!

Treba zmeniť taktiku, trochu irónie nezaškodí:

            Áno, kúpi a aké?

Otázka trochu zaskočí spolumajiteľa auta in spe, rýchlosť a razantnosť dialogu mu nedala možnosť domyslieť si podrobnosti:

            Nó… Škodovku…

            Ha… Škodovku! Aj to je auto? Môj tatko si kúpi Fiatku!

            Takú malú, prťatú, čo jej robia v telke reklamu!

            Nie, nie, ja som sa pomýlil. Volksíka!

            A môj si kôpi Volváča!

            A môj si kúpi Audinu!

            A môj si kúpi Méďu!

            Méďa…? Čo je to?

            Predsa M e r c e d e s, ty trtko!

            Mercedes, Mercedes… no môj si kúpi… Amerikána… Jeepa!

Znalosti luxusnejších autoznačiek u oboch kontrahentov končia, nastáva chvíľa ticha.

Napätie sa však dá krájať. Nerealitu použitých argumentov si kolobežka uvedomuje, tak preberá iniciatívu v pravdepodobnejších rozmeroch:

            Môj tatko hrá basketbal, má skoro 190 centimetrov!

            Môj je väčší!

            Môj tatko je veľký pán!

            Môj je ešte väčší!!

Spásonosný nápad kolobežkára, ktorý vari víťazne ukončí debatu:

            Môj tatko je hlupák…

            Môj ja najväčší!!!

Chlapec v okne si uvedomuje zmysel svojho vyhlásenia, ale možnosť ďašieho tromfu neprichádza.Víťazný úsmev rozjasní tvár  súpera.

            No ako myslíš!

Kolobežka sa pomaličky obráti a po poriadnom odraze sa svišťanie pneumatík vzďaluje.