juek

Krásne neskorojarné slnečné doobedie. Park vonia čerstvo rozkvitajúcimi kvetmi.

Krížom cez park sa tiahne asfaltová cesta, popri ktorej sú lavičky, pieskovisko, detské preliezačky, hojdačky. Na lavičkách sedia mamičky a staré mamy, sem-tam aj dedkovia, klebetia, no popri tom bedlivo sledujú šantiace deti. Všeobecne vládne uvoľnená príjemná nálada. Na jednom konci asfaltovej cesty  sedí starká, pri nej sa zjavne nudí troj-štvorročné chlapča sediace na detskom umelohmotnom trojkolesovom motocykli. Poháňať ho treba odrážajúcimi sa nohami, podobne, ako na kolobežke, iba posediačky. Je ošúchané, vidno, že detské vozidlo používala už nejedna generácia pred jeho vodičom.

Zrazu sa začnú obracať hlavy ku vzdialenému koncu asfaltky, kde sa objaví mladá žena. Vysoká, štíhla, oblečená akoby prišla priamo z butiku najvyššej cenovej kategórie, vlasy upravené do dosť nápadného účesu, slovom dáma – celebrita.

Popri nej sa vezie  na detskom motocykli chlapec, oblečený ako z módneho žurnálu. Ale ako to? Chlapec sa vôbec neodráža nohami, iba stúpa na malý pedál. Pod ním potichu bzučí elektromotor, ktorý ten malý zázrak techniky poháňa. Obaja zastanú na kraji cesty. Chvíľu si prezerajú sediacich ľudí, potom sa chlapec pohne so svojim vozidlom po asfaltke. Deti sa prestávajú hrať, prichádzajú ku kraju cesty a

s obdivom i závisťou sledujú novotou priam voňajúce vozidlo. Jeho vodič hrdo prijíma obdivné pohľady, v jeho očiach sa javí očividné pohŕdanie okolostojacim proletárskym davom. Príde na koniec cesty, kde zbadá chlapča, sediace na svojom ošúchanom motocyklíku. Bzučanie motorčeku prestane, jeho majiteľ sa usmeje. Nie je  však úsmev ako úsmev. V tomto úsmeve je cítiť pýchu majiteľa i posmech nad ošúchaným vehiklom. Pohľady dvoch vodičov sa stretnú. Pyšný pohľad sa odvráti, vozidlo sa začne obracať. Nie však obyčajne: Najskôr oblúčik doľava vpred, potom oblúčik doprava vzad, aby bolo vidieť, že vozidlo má aj spiatočku, potom obrat dokončí a vydá sa na cestu späť.

Chlapča na umelohmotnej motorke hľadí za ním. Je zarazené. Vidno, že mu je ľúto. Pozrie sa na svoje ošúchané pohybovadlo, potom na vzďalujúci sa nablískaný zázrak, trochu si povzdychne. Vidí, ako zázrak uprostred cesty zastane, obráti sa a opäť sa blíži k nemu. Tentoraz však pri ňom nezastane, širokým oblúkom sa obráti a pohne sa nespäť. Hlasný, potupný smiech vodiča jasne prehlušuje tichý bzukot motorčeka.

Do pohľadu chlapčaťa sa zrazu dostane vzdor. Obráti svoju motorku a obidvomi nohami sa odrazí. Odráža sa stále mocnejšie, začína doháňať svojho motorizovaného konkurenta. Ten začuje rytmické šuchanie topánok chlapčaťa, obzrie sa, vidí, ako sa jeho sok blíži. Silnejšie pritlačí pedál, ošúchaný vehikel ho však nemilosrdne doháňa, predchádza ho, na konci cesty zastane. Obráti sa a víťazne sa pozerá na svojho súpera, ktorý až teraz prichádza k nemu, ani nezastane, ale ide rovno k matke, ktorá spolu so synáčikom vrhá vražedné pohľady na víťaza i smejúcich sa, tlieskajúcich ľudí, ktorí s napätím sledovali  improvizovaný závod i to, čo ho predchádzalo. Matka sa obráti a náhlivo kráča ku blízko zaparkovanému luxusnému autu, za ňou sa vezie jej porážkou potupený synáčik, iba že na svojom vozidle sedí akosi menej hrdo.

Víťaz sa pomaly, trochu udýchane vracia ku svojej starkej, prizerajúci ľudia sa vracajú ku svojim rozhovorom, detváky ku svojim hrám. Opäť zavládne mierne, krásne  neskorojarné slnečné doobedie.